Sportdiag, s.r.o.
Team.Sportdiag.sk Sportdiag.sk
Sportdiag Team

Od behania k triatlonu

Zuzka_Danova2Ak nerátam tohtoročný mikrošprint triatlon v Dvoroch nad Žitavou, tak mám za sebou svoj „krst“ – olympijský triatlon v Ďanovej (9. Ročník HOBBY Triatlon T.A.T. Martin 2011, 30.07.2011).

Bez špeciálnej cielenej prípravy (okrem behu, kde objemovo a technicky pracujeme s Viktorom od decembra 2010) sa mi podarilo dostať sa pod 3 hodiny – celkový čas 2:54:55, a umiestnenia v jednotlivých disciplínach veľmi podobné ako na všetkých tohtoročných „duo/tri“ akciách: prvá v behaní (drina na tréningoch sa oplatí, oficiálne tempo 04:09, reálne tempo 04:20,2), posledná na bicykli (netreba jazdiť na trekovom a treba začať jazdit aj tréningovo) a predposledná v plávaní (začína sa môj druhý rok, ktorý sa učím plávať kraula – čaká ma ešte veľmi dlhá cesta).  Tento rok je akási „nultá“ sezóna: spoznávam trate, reakcie na prechody plávanie/bike, bike/beh, pravidlá (čo si kedy rozopínať, aby vás rozhodca nevrátil do depa s trestnými minútami), koľko čoho jesť a piť (alebo nejesť a nepiť), na čo nezabudnúť pri balení batožiny. Všetko dôležité detaily, ktoré pomôžu zachovať sústredenosť, pokoj a rozvahu v ďalších pretekoch.

Takže aká bola premiéra? Ráno o 05:45 predbehnem budík a som hore vďaka silným kŕčom v bruchu. Pravidlo č. 1 znie: Pred pretekmi sa radšej vyhnite konzumácii bielej fazule 1,5 hodiny pred spaním. Takže popri raňajkách (opäť diskutabilným – burizony s mliekom) robím drepy a „bicyklujem“ s nohami vo vzduchu, aby sa črevná peristaltika naštartovala. Cvičenie pomáha a ja sa konečne môžem začať zaoberať kontrolou večer zbalenej batožiny – plavky, neoprén, 2 plavecké čiapky a 2 okuliarov, race belt, gély, tyčinky, ionťák, tenisky, obuvák, plná taška elasťákov a tričiek (nevedela som, ako zima mi bude, tak beriem všetko možné a v depe si vyberiem). V autobuse do Ďanovej sa pustím do ďalšej časti raňajok (chleba so syrom a šunkou, banán). Na mieste sme skoro (spolu s mojim novým fanúšikom – starým otcom), pozeráme striedavo na rybník (pred pár rokmi ho vybagrovali, takže by mal byť celkom čistý), na zatiahnutú oblohu a na organizátorov. Prichádzajú ostatní z nášho tímu, ideme na registračku vyzdvihnúť čísla, tričká – vlečie sa to viac ako inde (sú problémy s úhradami štartovného – medzibankové prevody trvali dlhšie ako zvyčajné dva dni, ideálne je mať vytlačený doklad o úhrade, príp. sms z mobil-bankingu). Následne zabránime Diane vypiť niečo, čo sme dostali vo fľaškách od sponzorov (saponát na autá) – je to síce pekne modré a možno by jej to pomohlo pri plávaní, ale načo riskovať? :D Hlásia posun štartu kategórie žiakov – cca o 10 minút. Pri pohľade na tie malé chúďatká v mokrých trisuitoch a tričkách, ktoré za nimi vejú na o pár číslach väčších bicykloch dostávam zimnicu a mikinu si zapnem až ku krku. Zase som hladná, zjem müsli tyčinku v čokoláde (50g) a banán, zapijem to vodou. Cca 40 minút pred štartom si dám tabletku proti kŕčom.

Zuzka_DanovaVzduch sa stihol relatívne prehriať a keď štartuje naša hobby kategória, je okolo 21 stupňov (voda 18,5°C). Štart je z vody, vchádza sa po drevených schodoch. Na rozplavbu nebol čas, vzhľadom na moje schopnosti sa zaradím pekne na koniec a čakám na štart. Ideme 3 kolá po 500m, tento rok sa vraj podarilo vymerať trať presne. Plávanie je fajn, voda čistejšia ako v Bátovciach, medzi 1. a 2. bójkou ma trošku po tvári „šteklia“ vodné rastliny – rybník je tu plytký, dá sa chodiť. Poctivo plávam ďalej, čo ma teší najviac – nie som posledná. Každý 5-6 záber vynáram hlavu a kontrolujem a prípadne skorigujem smer na bójku. Snažím sa tlačiť vodu za seba, dotláčať zábery, potiahnuť sa silou, hrám sa s frekvenciou záberov, nohy idú ľahúčko, prirodzene ma to ťahá k dvojtaktu. Za 2. bójkou si spomeniem, čo mi vravel spoluplavec na poslednom tréningu – nepozerať sa vo vode rovno pod seba, ale skúsiť uhol cca 45 stupňov dopredu. Funguje to, uvoľnia sa mi boky, viac sa veziem na vystretej ruke a začínam rotovať boky. Najlepšie sa mi ide ku koncu 3. kola – konečne sa mi uvoľnia ramená a cítim, že sa rýchlejšie posúvam vpred, aj keď to nesilím. Na schodoch sekundu zastanem, aby sa mi netočila hlava (mám nízky tlak a prudké postavenie môže skončiť pádom). Nie som zadýchaná, lebo som nešla nadoraz.

Vbieham do depa, zapínam autopilota: vyzliekam neoprén, naťahujem na trisuit len mikinu s kapucou, prilba, okuliare, tenisky (nejadzím zatiaľ v tretrách), race belt s číslom a tlačím rýchlo bike z depa. Idú sa tri kolá, prvé je „rekognoskácia“ terénu – spoznávam všetky kopčeky, zatáčky. Víta ma plazivý kopček, prehodím prevody na kopec a dolu kopcom, potom rovinka, zase kopce. Spomeniem si, že treba piť (stiahla som 750ml ionťáku) a na druhom kole „natlačím“ ďalšiu 50g müsli tyčinku v čokoláde. Mám ešte dva gely, ale tie nepoužijem. Nie som hladná ani smädná, žiadne kŕče, na kopcoch sa vytrápim (ale čím ťažšie, tým to je lepší zážitok), pri zjazdoch si oddýchnem. Najhoršie sú otáčky, ale zvládam. Raz zle odbočím, lebo organizátori nechali medzeru v zátarasách. Keďže som pomalá, nemám sa na koho zavesiť a tak si celú trať „vychutnám“ pekne sama :) Pri poslednom koliečku začínam cítiť nohy – zdá sa mi, že kopcov pribudlo, aj sa nejako zvýšili a predĺžili :D Predbieha ma Diana, ešte si stihneme zakričať, že dúfam, že ju na behaní dobehnem :) Tesne pred koncom cyklistiky zase zle odbočím – do bežeckej dráhy, naštastie nikoho nezrazím. Vbieham do depa, dávam pozor, aby som si nerozopla prilbu pred depom (stálo ma to nejkú minútu v Dvoroch nad Žitavou). Ešte na biku som si prešla v duchu všetko, čo urobím, keď prídem do depa, aby to šlo rýchlejšie – prilba dole, mikina dole, šiltovka, race belt a vyrážam. Počujem povzbudenie od starkého, tak sa začnem snažiť dvíhať kolená, ťahať päty k zadku, odrážať sa, pracovať s rukami, aby roztočili aj nohy. Ďanovské kopce sú síce menej zradné ako Štavnické, ale nohy dostali zabrať. Trochu ma znechutí športester, nemám vodovzdorný, tak som ho zobrala až na behanie a snažím sa zapnúť GPS, aby som videla, aké mám tempo. Zbytočná strata času, tak ho prestnem sledovať a sústredím sa len na trať. Behanie je moja naj disciplína – už len predbieham a obieham :) Kolená vysoko, dýchať, flexovať brucho, ísť švihovo, nie stuhnuto. Prvé koliečko je striedavo ľahké i ťažké, vždy som zvedavá na prechod bike-beh, ako to vypáli, v podstate práve tento prechod je jedna z vecí, ktoré som si na triatlone mimoriadne obľúbila. Dobieham prvé koliečko, mám pocit, že idem strašne pomaly, diváci povzbudzujú, že nech vydržím, že idem dobre a potom to vypointujú hláškou „…však ide len prvé kolo“. Tak to ma dopáli, v duchu si vravím, že nech si to skúsia na trekáči prejsť a preplávať, ako a kedy budú potom hopkať oni. Otočka, šnúrka na krk a 3 koliečka predomnou. Pri otáčke zvýšim frekvenciu krokov, dvihnem viac kolená, tesne za otáčkou predĺžim krok, aby nohy nemali monotónny pohyb a prebrali sa. Na začiatku druhého kola ma povzbudí Viktor, vraví, aby som uvoľnila ruky. Ok, idem na to. Zároveň si vravím, že nemôžem robiť hanbu a treba pridať, žiadny chromý koník predsa nie som! Lokálny fotograf fotí ako divý, no som zvedavá, aké technické chyby v mojom behu na fotkách nájdeme. Nestíham mu povedať, aby fotil rôzne uhly a fázy behu, nech máme čo analyzovať :D Druhé kolo sa ide relatívne ľahko, konečne sa rozbehnem, tretie je tiež v pohode, i keď je to boj. Cca posledný km je najťažší, ale keď vidím cieľ, od ktorého ma delí už len prebeh blatom a krátka rovinka cez pokosené pole, tak sa pozbieram a idem do toho. Tentokrát som do cieľa síce nedošprintovala, ale každým „skokom“ som si vravela, že je to super zážitok, ktorý musím čo najskôr zopakovať :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>